sobota 9. januára 2016

NÁVRHY NA DOPLNENIE, RESP. ZMENUPRACOVNEJ VERZIE AKTUALIZOVANÉHO PROGRAMU ROZVOJA MESTA KOŠICE NA ROKY 2015- 2020– ČASŤ STRATÉGIA

From: horami - www.horami.sk [mailto:horami@horami.sk]
Sent: Thursday, February 05, 2015 3:03 PM
To: 'prm@kosice.sk'
Subject: program rozvoja mesta
NÁVRHY NA DOPLNENIE, RESP. ZMENUPRACOVNEJ VERZIE AKTUALIZOVANÉHO PROGRAMU ROZVOJA MESTA KOŠICE NA ROKY 2015- 2020– ČASŤ STRATÉGIA
pre e-mail: prm@kosice.sk            Adresa:     Magistrát mesta Košice, 
                                                        Oddelenie strategického rozvoja
                                                        Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice

Ak ešte funguje termín pripomienkovania, (nechápem tie termíny), pretože to bolo zverejnené včerahttp://kosice.korzar.sme.sk/c/7625820/zasiahnite-do-planov-kosic-na-desat-rokov.html  s dátumom uzávierky dnes,
tak sa zapájam do diania. Nepoužijem predložené tlačivo, lebo to nezodpovedá mojej predstave pripomienkovania, prejavenia názoru, komunikácie, pretože tuším, ide predovšetkým o komunikáciu, nie vyplňovanie formulárov. A ak je podmienkou tlačivo, potom to celú tu „kampaň“ považujem za trápnu.


  • Žiaľ územná koncepcia mesta je veľmi zlá. Maľovanky a predstavy na výstavách sú akiste výzorovo pohľadné, esteticky pôsobiace a koniec koncov zaujímavé a väčšinou odborné, ale niekedy aj dosť absurdné. Prečo? Koncecpia rozvoja úzko súvisí napr. s dopravnou infraštruktúrou. Aká je to koncepcia, ak sa zrealizuje štátna cesta na Jahodnú a ďalej, riešia ďalšie obchvaty obcí, keď Komenského ulica pri Čermeli je široká ako letisko a vzápätí ide do dopravného lievika (ku mostu), lebo to isté mesto pripustilo a rozhodlo zastavať oblasť až po obrubník a to isté mesto malo zámer dopravu riešiť systémovo, odborne nie lievikovou dopravnou haťou. (skôr ešte pôvodný štátny investor CIÚ, s ktorým som riešil o.i. cesty v kraji, nie mesto, to bolo len účastníkom). Alebo nemalo? To isté mesto dovolilo vystavať zimný štadión na Lokomotíve, neskôr Farby - laky do cesty tak, že táto nemá šancu na rozšírenie a iná ruka tohto mesta plánovala v tom čase sídlisko nad tunelom – Ťahanovce, kde sa zistilo, že nestačia kapacity napr. práve spomenutých komunikácií, križovatiek, ktoré nechalo to isté mesto zastavať, (Podhradová, Ťahanovské riadky, Mier, Vodárenská, smer ku Komenského). Absurdita, ale je to tak. Dôkazy sú v teréne. Ako aj mnohé iné. Ako turista, alpinista a usporiadateľ športovo turistických podujatí, stavebný technik, projektant, ako riešiteľ problematiky turistiky, cyklo, značkovania, občan tohto mesta ... , som sa angažoval do riešenia cyklo problematiky, trebars ako pripomienkovateľ STN značenia, (ako jediný za východ, profesionálny pracovníci nemali záujem, čo je viac ako smutné) vedenia trás. V skratke poviem, že nevidím snahu mesta o riešenie cyklotrás v tom zmysle, že nestačí robiť drobné veci napr. ankety s nízkou informačnou silou, (neúčasť na týždni mobility) ak neexistuje spracovaná reálna koncepcia technického riešenia a tá je predložená na verejnú diskusiu. Nestačia maľované čiary, tváriace sa, že sú to cyklotrasy, ktoré vznikli na úkor peších chodníkov, sú konfliktné, trasy, ktoré nemajú dopravné značenie, nemajú správcu, nemajú financovanie a ako vyplýva z máp KSK, máme tu množstvo nelegálny trás. 
  • Cyklotrasy by mali spájať jednotlivé aglomerácie, čo je základným a logickým predpokladom. Nespájajú. Prejsť z Furče ku námestiu Osloboditeľov cez súmostie je pešo či cyklo nereálne. Podobne je to z Furče na Mier, podobne z Ťahanoviec na Ďžungľu atď a podobne. Je to alfa a omega riešenia. Bez nových lávok, mostov to asi nepôjde. Bez naplánovania financií tiež. Bez koncepcie už vôbec nie. Slovensko má záväzok vybudovať štruktúru alternatívnej dopravy. Neplní ju a čas ubieha... 
  • Územný plán nie je trhací kalendár a investori by nemali „prehovoriť“ mesto a meniť charakter územia podľa tlaku peňazí. Investor a mesto by mal riešiť komplexnosť projektu. Ani to sa nestalo. Mega nákupné centrum na Námestí Osloboditeľom, bolo tŕňom v oku mnohým architektom už pri prvotnej myšlienke. Boli sľuby o preriešení dopravy na námestí. Bolo to v médiách, neskôr opozičný hlas slabol a utíchol. Možno niekto hlasy „prehovoril“. Dnes je to opacha s nevyriešenou dopravou a unikátom pri vstupe od mesta, kde sa príchodzí rozhodne tesne pred, či má pokračovať jedným (!) pruhom ďalej, alebo omylom zbehne do podzemia garáži superobchodu. Atmosféru zmätku dotvára ešte pochmúrnosť takto vytvorených úzkych ulíc a úplný dopravný neprehľad. Tak to ostane žiaľ aj v najbližších desaťročiach. Integrovaná doprava – ťahanie problému už niekoľko desaťročí. Rozbité pôvodné hodnoty, žiadna úcta ku historickým budovám, tradíciám (napr. areál Gajdových kúpeľov). Dnes je tam naplánovaná spleť funkcií bývania, asi aj rekreácie, oproti komínom továrne, zdevastovanému územiu. Následne hľadanie iných rekreačných zón, keď o jednu historicky a hodnotovo vzácnu prídeme. Plač nad neúspešným turizmom v Košiciach - jednodňové návštevy a nízky obrat, nízky počet prenocovaní a k tomu víkendovo zavreté stravovacie služby, potraviny, takmer žiadne verejné WC, takže úplne protichodné správanie sa. Kto tu zrobí obhliadku mesta, prírody, ak sa večer napr. v okrajových častiach nemá kde najesť? Kto pôjde hoci aj opozdene na výlet, ak všetky potraviny v okolí sú už na obed zavreté? (nedele). Veď víkend v meste je ako Hirošima, prázdne ulice (keby aspoň ľudia boli v prírode, ale ľudia sa tlačia sa v superobchodoch), na službách visia cedule „zavreté“. Nieto, kde kúpiť lístok na MHD. A šoféri lístky často nemajú, lebo ich kupujú za vlastné. Nefunkčné označovače lístkov, rozbité zastávky, smetie, trapas pred cudzincami, ak tomu všade dobré manažérske fleky. Volebné hitparády, zábudlivosť. To predsa nemôže takto fungovať. 
  • Ináč to žiaľ po týchto skúsenostiach nevidím než tak, že komunikácia by mala fungovať inak a včas, aby ľavá ruka mesta vedela, čo robí pravá, aby boli vypočuté hlasy verejnosti, odborníkov, zástupcovia mesta tomu rozumeli, boli to technici, dobrí hospodári, odborníci, nie úradníci zaťažovaní byrokratickými procesmi, aby súperili odborné návrhy, nie politické tričká a mesto slúžilo občanovi a odvedené dane boli účelne vynaložené. A nejako mi tam chýba autorstvo dokumentu a nemuselo by to vyznieť ako volebný program. Lebo je tam množstvo nekoncepčných vecí. Napr. najsamprv sa prerobia škôlky, jasle, opustia školy, predajú a vzápätí sa hľadajú spôsoby ako ich vytvoriť, naháňajú sa fondy. Majú sa zvýšiť kapacity parkových miest, akiste len na úkor zelene, takže to protirečí s predsavzatím o zelenom meste, pretože práve pripustením nekoncepčného riešenia podzemných vedení, neregistrovaním ich polôh v mapách, katastri a pod., vzniknú pri podzemných riešeniach garáži vyvolané investície – prekládky sieti, čerpačky. Nové média budú tvoriť podstatnú nezanedbateľnú zložku rozpočtu stavby. Samozrejme podzemné garáže sú svojim spôsobom OK, ale finančná a technická realita sú niekde inde. A niekto predsa spôsobil ten doterajší chaos a nepripravenosť území a môžu byť sebekrajšie maľovánky, ak sa investícia už systémovo neoplatí. A napokon, prečo je tak silná automobilizácia, prečo ľudia nevyužívajú iné možnosti? Prečo sa križujú cesty rodičov, so sídliska na sídlisko, voziac svoje ratolesti na opačný koniec mesta do školy, na svojom miláčikovi, len preto, lebo sú presvedčení, že práve tá jeho škola je to pravé orechové? Treba teda parkovisko tu, aj tam, potom pri práci, pri obchoďáku... Že vozíme a zatarasujeme vozovky prepravcami voziacimi chlebíčky až z Česka, čo zvládnu dve tetušky v lahôdkach aj na to sú potrebné diaľnice a náročné externé či mestské dopravné systémy, spôsobujúce uzavretý cyklus problémov. A to je vraj rozvoj. Je jednoducho povedané absurdným kopancom do spotrebiteľa, len pre roztopašnosť ľudí chcejúc chemické ovocie z druhého konca sveta, mlieko z Moravy (alebo aj nie, lebo inú možnosť nemajú) a vedľa neho krachuje mliekareň a prvovýroba. Dedinčan idúci po podporu do mesta, lebo už dávno zabudol, že mu predkov živila pôda a živiť bude, krachujúca železničná nákladná doprava, ktorú nahradila náročná, drahá, cestná, diaľničná, že staviame závody na ornej pôde vysokej bonity, aby sme vytvorili pracovné miesta a to mimo lacnej tranzitnej železničnej vlečky. Zamestná to viac kamionistov? Áno. Viac výberov mýtneho, viac spotreby PHM, viac daní, viac chorôb, menej miesta na ceste, havárie, úrazy, smrť, viac problémov v doprave. Rozdelené rodiny. Deravé zdravotníctvo poskytujúce potom trápny servis, zhon za peniazmi, úplatky aféry, klamstvá. Všetky tie a podobné činitele sa stávajú pri riešeniach už nezvládnuteľnými. Potom prídu búrania, toho čo sa pred tým postavilo, náklady na údržbu, idú z peňazí poplatníkov. Absurdná realita. Ale realita. To všetko sú závažné a hĺbkové koncepčné otázky, podieľajúce sa na tvorbe a zámere vízií. Podstatou je riešenie príčin, nie následkov. Predchádzanie problémom. Nastavenie princípov, nie vyhovenie momentálnej tendencii. Systémovosť nie populizmus. To v tomto meste nejako nevidím. 
  • Územný plán musí byť dlhodobou víziou pri uplatňovaní princípov dlhodobo udržateľného rozvoja. Nie prostriedkom na upchávanie problémov, diktátom investora, čo pod zásterou zlepšenia stavu či poskytnutia zamestnania vlastne vybuduje lacné, ale draho predané sklady na ľudí s nízkym občianskym vybavení, či žiadnym, obchodné centrá s vybudovaním závislosti na nich, likvidujúcimi drobných dodávateľov a často lepších. Nech nie je plán, či vízie, tendenčným zbožným želaním, ale skutočným prínosom, rešpektovaným všetkými inštitúciami a prinášajúcim aj cez kompromis pozitívne hodnoty obyvateľom, návštevníkom. Riešenie po funuse nie je riešením, je len krajším pohrebom. Mŕtveho to nevskriesi, len to vyzerá lepšie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára